IFF Trenčianske Teplice

Medzinárodný filmový festival v Trenčianskych Tepliciach ponúka niekoľko tematických sekcií a jednu súťažnú prehliadku krátkych a stredometrážnych diel študentov filmových škôl. Svojím programom reflektuje filmovú históriu aj súčasnosť. Po formálnej stránke prináša nielen divácky prístupnejšie, ale aj objavnejšie snímky snažiace sa o posun tradičného filmového jazyka.

Poslaním festivalu v Trenčianskych Tepliciach je prispieť k rozvoju poznania svetovej, no hlavne európskej filmovej kultúry. Slovenskému divákovi chce poskytnúť možnosť priameho zoznámenia sa s dielami ako aj ich tvorcami. IFF Trenčianske Teplice je dôležitou kultúrnou udalosťou, ktorá už takmer štvrť storočia obohacuje kultúrny život nielen v kúpeľnom meste, ale v celom kraji. Podujatie tradične organizované na konci júna je oslavou filmového umenia a zároveň symbolickým odštartovaním letnej sezóny.

Tento rok to bude opäť, čo sa obyvatelia mesta a regiónu, kúpeľní hostia, študenti a fanúšikovia filmu strieborného plátna pred začiatkom letných prázdnin stretnú v Trenčianskych Tepliciach, aby tu vzdali hold filmovému umeniu. K dispozícii na to budú mať tradične nielen kinosály, ale aj množstvo sprievodných podujatí pod holým nebom.

Artist´s Mission Award / cena Umelcova misia

 

Cena za umelecký prínos, alebo Artist´s Mission Award je ocenenie, ktoré je udeľované vybranému umelcovi/umelcom, za jeho/ich dlhdobý prínos pre film a audiovíziu. Tento rok IFF TT udeľuje cenu dvom výnimočným tvorcom.

Jednou z ocenených je herečka Chiara Mastroianni, ktorá bola nominovaná aj na cenu César. Hrala vo viac než štyroch desiatkach filmov a niekoľko krát sa objavila aj po boku svojej matky, Catherine Deneuve, ktorej je tento rok venovaná špeciálna sekcia. Na plátne ich diváci mohli vidieť napríklad vo filmoch Čas znovu nájdený, či Moje obľúbené obdobie.

 

Chiara Mastroianni

 

Chiara Mastroianni zdedila svoju vášeň pre herectvo po svojich rodičoch. Jej matkou je francúzska herečka Catherine Deneuve a otcom taliansky herec Marcello Mastroianni. Napriek tomu, že herectvo nikdy neštudovala, v hereckom svete sa presadila veľmi rýchlo. Prvýkrát stála pred kamerou ako 21 ročná, keď si zahrala po boku svojej matky vo filme Moje obľúbené obdobie. Za postavu Anny, ktorú vo filme stvárnila ju v roku 1994 nominovali na ocenenie César. V roku 2010 obdržala na MFF v Locarne cenu Excellence Award.

Svoju prvú významnú hereckú úlohu získala v roku 1995 v romantickej komédii Zvodcov denník, kde si zahrala postavu študentky psychológie Claire. Herečka si v roku 1996 zahrala aj po boku svojho otca Marcella Mastroianniho vo filme Tri životy a iba jedna smrť čilského režiséra Raoula Ruíza. Počas svojej kariéry spolupracovala s mnohými renomovanými francúzskymi i zahraničnými režisérmi ako André Téchiné, Xavier Beauvois, Manoel de Oliveira a ďalšími. V roku 2003 si zahrala vo francúzsko-talianskej komédií Ťava to má jednoduchšie, ktorý bol debutom herečky a režisérky Valerie Bruni Tedeschi a v roku 2003 premiéroval na MFF v Moskve. V roku 2008 bola nominovaná na Oscara za prepožičanie svojho hlasu Marjane, hrdinke animaného filmu Persepolis režisérov Vincenta Paronnauda a Marjane Satrapi, na ktorom spolupracovali aj Catherine Deneuve, Danielle Darrieux a Simon Abkarian. Film zožal obrovský medzinárodný úspech; obdržal 24 nominácií a 17 ocenení na rôznych festivaloch a súťažných prehliadkach po celom svete.

 

Zdena Studenková

 

Zdena Studenková vyrastala vo veľmi skromných pomeroch. Jej otec bol za dôb minulého režimu politický väzeň, čo jej učitelia a spolužiaci často pripomínali. Nešťastie ju nezlomilo, ale naopak posilnilo. Rozhodla sa všetkým ukázať, že má vyššiu hodnotu, ako si o nej okolie myslí. Vyštudovala odbor fotografia na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave (1972) a herectvo na VŠMU (1977). V rokoch 1977 - 1978 bola členkou činohry Novej scény, od roku 1978 činohry SND. Pred filmovou kamerou sa objavila už ako dvadsať ročná v poviedkovom filme Motiv pro vraždu, kde hrala Věru. V roku 1982 sa objavila vo filmovéj komédii S tebou mě baví svět. Tu stvárnila Gábinu Bednářovou, speváčku a manželku herca Pavla Nového. Hlas jej prepožičala Helena Vondráčková (Sladké mámení). Jej filmovú matku hrala Květa Fialová. Hrala  vo viac ako 90 filmoch a mnohých televíznych inscenáciách a seriáloch. V roku 1995 jej vyšiel hudobný album Dotyky noci. Hrala aj v muzikáloch na Novej scéne, v Košiciach, v Nitre aj v Prahe. V súčasnosti hrá v Činohre SND. K jej najvýznamnejším filmovým postavám patrí Júlia z majstrovského hororu Juraja Herca Panna a netvor, alebo spolupráca s režisérom Hanákom vo filme Súkromné životy i niektoré filmy s režisérom Párnickým, Kára plná bolesti, či Južná pošta v osemdesiatych rokoch.

Filmografia - výber
1974: Motív pro vraždu (Věra)
1975: Tridsaťdeväť stupňov v tieni
1978: Panna a netvor (Kráska – Julie)
1978: Parížsky život
1978: Strýčkov sen
1979: Sesternica Beta (TV inscenácia)
1980: Najatý klaun
1981: Macbeth (film)
1982: S tebou mě baví svět (Gábina Bednářová)
1983: Anděl s ďáblem v těle (Renáta Vaňková)
1983: Putování Jana Amose (kráľovná Kristína)
1984: O sláve a tráve (Alena Hatalová)
1985: Kára plná bolesti (Mara)
1986: Kohút nezaspieva (prostitútka Marika)
1987: Južná pošta (Magda Gondová)
1988: Anděl svádí ďábla (Renata)
1988: Slečna Júlia
1990: Súkromné životy (Iveta)
1992: Všetko čo mám rád (Magda)
1992: Rozprávky z Hollywoodu
1998: Milenec lady Chatterleyové
2003: Zostane to medzi nami (tlmočníčka)
2004: Rodinná pouta
2008: Súkromné pasce
2008: Kvety sakury
2012 - 2013: Horúca krv (starostka Eva Matúšová)
2014: Búrlivé víno (MUDr. Adela Luteránová)

Zlatá kamera

Zlatú kameru, cenu, ktorá má na festivale v Trenčianskych Tepliciach dlhodobú tradíciu a je udeľovaná tvorcom, ktorí mali silný vplyv na súčasnú kinematografiu, obdrží tento rok scenárista a dramaturg, jeden z najvýznamnejších súčasných slovenských filmárov, Marek Leščák. Medzi jeho najznámejšie patria spolupráce s Martinom Šulíkom na filmoch Cigán, či Slnečný štát, Matyásom Priklerom na  Ďakujem, dobre, či Slepých láskach Juraja Lehotského.

 

Béla Tarr

 

Maďarský režisér a scenárista. Narodil sa 21. júla 1955 v maďarskom Pécsi. Svoju filmársku kariéru začal ako amatér, neskôr pracoval v štúdiu Bélu Balázsa, kde za šesť dní s nehercami nakrútil svoj debut Rodinný kozub, za ktorý získal Veľkú cenu v Mannheime. V rokoch 1977–1981 študoval na Divadelnej a filmovej vysokej škole v Budapešti. Počas štúdia nakrútil ďalší film s nehercami, Outsider (1980), následne, ešte stále v dokumentárnom štýle, režíroval Panelový vzťah (1982 – Zvláštne uznanie v Locarne), ale už s profesionálnymi hercami. V roku 1981 bol jedným zo zakladateľov štúdia Társulás. Počínajúc Jesenným almanachom (1984) smeruje Tarrov filmový výraz od zobrazenia konkrétneho sveta k stále väčšej abstrakcii s ústrednou témou plynutia času s použitím dlhých záberov. Tieto postupy vrcholia v troch filmoch, nakrútených podľa literárnych predlôh László Krasnahorkaiho: Zatratenie (nominácia na Európsku filmovú cenu za najlepší mladý film), sedem a štvrť hodinové Satanské tango a Werckmeistrove harmónie, za ktoré získal Veľkú cenu a Cenu Genea Moskowitza na Maďarskom filmovom týždni. S Krasnahorkaim spolupracoval i na scenároch k filmom Muž z Londýna (2007) –  prvý maďarský film od roku 1988 zaradený do hlavnej súťaže na festivale v Cannes - a Turínsky kôň (2011), za ktorého získal Strieborného medveďa a cenu FIPRESCI na Berlinale 2011. Ďalšími Tarrovými stálymi spolupracovníkmi sú hudobný skladateľ Mihály Víg a jeho manželka, strihačka a spolurežisérka Ágnes Hranitzky.

Je členom európskej filmovej akadémie a prezidentom Asociácie maďarských filmárov (President of the Association of Hungarian Film Artists / Magyar Filmmüvész Szövetség).

Za svoje celoživotné dielo získal ocenenia na festivaloch v Jeruzaleme (2003), Reykjavíku (2011) a Jerevane (2011).

Pri príležitosti Tarrovej retrospektívy na Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti 2010 vyšla monografia s názvom Béla Tarr – v oku velryby.

Filmografia

Dlhometrážne filmy:
2011: Turínsky kôň (A torinói ló) 
2007: Muž z Londýna (A londoni férfi)
2000: Werckmeisterove harmónie (Werckmeister harmóniák)
1994: Satanské tango (Sátántangó) 
1987: Zatratenie (Kárhozat)
1984: Jesenný almanach (Öszi almanach)
1982: Panelový vzťah (Panelkapcsolat)
1980: Outsider (Szabadgyalog) 
1977: Rodinný kozub (Családi tűzfészek) 

Televízne filmy:
1982: Macbeth

Krátke a stredometrážne filmy:
2004: Prológ z pásma Vízie Európy (Prológus)
1995: Cestovanie po nížine (Utazás az Alföldön)
1989: Posledná loď (Az utolsó hajó) 
1978: Hotel Magnezit (Hotel Magnezit)

 

Marek Leščák

 

 

Slovenský scenárista, dramaturg a pedagóg. Patrí k výrazným tvorcom strednej generácie. Narodil sa 17. augusta 1971 v Bratislave. Absolvoval štúdium dramaturgie a scenáristiky na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Podieľal sa mnohých slovenských hraných a dokumentárnych filmoch, ktoré získali celý rad ocenení doma i v zahraničí. Získal cenu za najlepší scenár za film Deti na MFF Peking. Je dvojnásobným držiteľom slovenskej národnej filmovej ceny Slnko v sieti za scenáre k filmom Slnečný štát a Slepé lásky, získal Igrica za Slnečný štát, je držiteľom českej filmovej ceny Český lev za scenár k filmu Záhrada, držiteľom Hlavnej ceny v kategórii Audiovizuálna tvorba, film, TV a rozhlas za scenár k filmu Cigán na 16. Cenách Nadácie Tatra banky za umenie Bratislava 2011 a spolu s Dušanom Dušekom, Ondrejom Šulajom a Marekom Šulíkom získal Prémiu Literárneho fondu za literárnu tvorbu roku 2003 za knihu 5 scenárov (SFÚ, 2003). V súčasnosti pôsobí na FTF VŠMU ako pedagóg v Ateliéri dramaturgie a scenáristiky. Od 1. októbra 2014 je prezidentom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Je i členom Českej filmovej a televíznej akadémie a  Európskej filmovej akadémie.

Filmografia (ako scenárista a spoluscenárista):

Dlhometrážne filmy hrané
2016: Piata loď (r. Iveta Grófová)
2015: Koza (r. Ivan Ostrochovský)
2014: Deti (r. Jaro Vojtek)
2014: Slovensko 2.0 (r. Ondrej Rudavský, Juraj Herz, Martin Šulík, Zuzana Liová, Peter Krištúfek, Mišo Suchý, Viera Čákanyová, Iveta Grófová, Miro Jelok, Peter Kerekes) - scenár poviedky
Pohreb prezidenta (r. Martin Šulík)
2013: Ďakujem, dobre (r. Matyás Prikler)
2013: Zázrak (r. Juraj Lehotský)
2012: Až do mesta Aš (r. Iveta Grófová)
2011: Cigán (r. Martin Šulík)
2005: Slnečný štát (r. Martin Šulík)
1999: Praha očima.... (r. Petr Václav, Martin Šulík, Michaela Pavlátová, Vladimír Michálek, Artemio Benki) – scenár poviedky Obrázky z výletu (r. Martin Šulík)
1997: Orbis Pictus (r. Martin Šulík)
1995: Záhrada (r. Martin Šulík)

Dokumentárne:
2014: Tak ďaleko, tak blízko (r. Jaro Vojtek)
2009: Hranica (r. Jaro Vojtek)
2008: Slepé lásky (r. Juraj Lehotský)
2005: My zdes (r. Jaro Vojtek)

Stredometrážne filmy
2009: Ilja (r. Ivan Ostrochovský)
2009: Ďakujem, dobre (r. Mátyás Prikler)
2008: Malá domov (r. Jaro Vojtek)
2006: Cesta za snom (r. Jaro Vojtek)
2004: The Miracle (Zázrak, r. Martin Šulík) poviedka z pásma Visions of Europe
2000: Vtedy na východe (r. Jaro Vojtek)